Porterova hypotéza

Porterova hypotéza je teória rozvíjaná Michael E. Porterom a Claasom van der Lindem v ktorej tvrdia, že striktná štátna regulácia v oblasti životného prostredia nemá negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť súkromných spoločností, ale práve naopak, motivuje podniky k inováciám, ktoré vedú k zisku konkurenčnej výhody na trhu. V konečnom dôsledku teda Porterova hypotéza predpokladá, že správne stanovené, striktné, environmentálne štandardy môžu vyvolať v podnikoch inovačnú aktivitu, ktorá bude mať priaznivý efekt na príjmy podniku. Výška týchto príjmov podľa Portera nielen kompenzuje, ale často aj prevýši náklady vynaložené na dosiahnutie zhody s týmito vysokými environmentálnymi štandardmi.

Základná teória

Porterova hypotéza je prvýkrát načrtnutá v krátkej eseji Americas Green Strategy (Porter, 1991) a ďalej rozpracovaná v štúdii Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship (Porter, van der Linde, 1995) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy.