Porterova hypotéza: Porovnání verzí
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Řádek 1: | Řádek 1: | ||
'''Porterova hypotéza''' je teória rozvíjaná [[Michael E. Porter|Michael E. Porterom]] a [[Claas van der Linde|Claasom van der Lindem]] v ktorej tvrdia, že striktná štátna regulácia v oblasti životného prostredia nemá negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť súkromných spoločností, ale práve naopak, motivuje podniky k inováciám, ktoré vedú k zisku konkurenčnej výhody na trhu. V konečnom dôsledku teda Porterova hypotéza predpokladá, že správne stanovené, striktné, environmentálne štandardy môžu vyvolať v podnikoch inovačnú aktivitu, ktorá bude mať priaznivý efekt na príjmy podniku. Výška týchto príjmov podľa Portera nielen kompenzuje, ale často aj prevýši náklady vynaložené na dosiahnutie zhody s týmito vysokými [[ | '''Porterova hypotéza''' je teória rozvíjaná [[Michael E. Porter|Michael E. Porterom]] a [[Claas van der Linde|Claasom van der Lindem]] v ktorej tvrdia, že striktná štátna regulácia v oblasti životného prostredia nemá negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť súkromných spoločností, ale práve naopak, motivuje podniky k inováciám, ktoré vedú k zisku konkurenčnej výhody na trhu. V konečnom dôsledku teda Porterova hypotéza predpokladá, že správne stanovené, striktné, environmentálne štandardy môžu vyvolať v podnikoch inovačnú aktivitu, ktorá bude mať priaznivý efekt na príjmy podniku. Výška týchto príjmov podľa Portera nielen kompenzuje, ale často aj prevýši náklady vynaložené na dosiahnutie zhody s týmito vysokými [[Environmentální standard|environmentálnymi štandardmi]].<ref name="PORTER">Porter, M.E., Van der Linde, C. (1995) : Towards a New Conception of the Environment-fckLRCompetitiveness Relationship, Journal of Economic Perspectives Vol.9, No.4, pp. 97-118, URL : http://www.jstor.org/stable/2138392fckLR</ref> | ||
= | |||
== Základná teória == | |||
== | |||
''' | Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br> | ||
Ako dôvody prečo firmy samé od seba neaplikujú environmentálne štandardy (ak predsa prinášajú zisk!) aj bez štátnej regulácie, Porter uvádza jednak nedostatočnú informovanosť firiem a konzumentov, ako aj neistotu v aplikovaní environmentálnych opatrení. Zároveň je to podľa neho neuvedomenie si obrovských strát plynúcich z čistenia vôd, vzduchu, narábaním s odpadmi a baliacimi materiálmi a pod., pričom tieto straty považuje za dôkaz neefektívnosti produkcie. Štát by mal v takom prípade plniť funkciu sprostredkovateľa informácií a pomocou regulácií poukázať na neefektívnosť firiem vo využívaní zdrojov. Následné inovácie dosiahnu okrem pozitívneho prínosu k životnému prostrediu, ktorý je pre spoločnosť veľmi dôležitý aj tzv. prínos k produktu či k procesu, ktorý je zase dôležitý pre firmu.<ref name="PORTER" /> | |||
== Prínosy z inovácií == | |||
== | |||
Teória rozlišuje dva základné druhy ''prínosov z inovácií'' (inovation offsets), a to prínos k produktu a prínos k procesu. <br> '''Prínos k produktu''' ( product offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale sa aj zlepší kvalita produktu, či už jeho výkonnosť, bezpečnosť, materiálová nákladnosť ( napríklad v dôsledku menšieho množstva baliaceho materiálu ). Taktiež sa môže zvýšiť hodnota daného produktu po uplynutí doby životnosti, a to v dôsledku jednoduchšej recyklácie či možnostiach demontáže na súčiastky. | |||
'''Prínos k procesu''' ( process offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale aj zvýši rýchlosť či kvalita procesu, lepším využívaním zdrojov. Ako príklad možno uviesť vyššie výnosy z procesu, kratší čas samotného procesu, úspory materiálu, lepšia využiteľnosť vedľajších produktov, nižšia spotreba energií či zníženie nákladov na skladovanie. | |||
== Prípadové štúdie == | |||
Tvrdenia vo svojej hypotéze podporuje Porter viacerými prípadovými štúdiami, v ktorých firmy pod tlakom štátnej regulácie prikročili k inovácii výrobného postupu, zmene technológie či materiálu. V nasledujúcej tabuľke je uvedených niekoľko konkrétnych prípadov environmentálnych regulácií z reálnych spoločností vo svete. | |||
<br> | |||
{| border="1" | |||
|+ | |||
|- | |||
! AAA | |||
! BBB | |||
! CCC | |||
! DDD | |||
|- | |||
| 0 | |||
| 0 | |||
| 0000 | |||
| 4 | |||
|- | |||
| 1 | |||
| 1 | |||
| 0001 | |||
| 4 | |||
|- | |||
| 2 | |||
| 2 | |||
| 0010 | |||
| 4 | |||
|} | |||
<br> | |||
== Odozva == | |||
Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br> | |||
''Mäkká'' verzia predpokladá, že regulácia kladie obmedzenia na možnosti zisku danej firmy, a tak je firma nútená realizovať svoj biznis inak ako by to robila bez týchto obmedzení. To vedie k stimulácii určitých inovácií, pričom ale tieto inovácie nemusia znamenať pre firmu dodatočné náklady. | |||
''Tvrdá'' verzia očakáva, že štátna regulácia indukuje inovácie, ktorých prínosy prevýšia náklady na ich zavedenie. V dôsledku nedostatku informácií firmy nevyužívajú všetky možnosti, ktorými môžu zlepšiť produkty či procesy, a teda sa nachádzajú pod svojou [http://cs.wikipedia.org/wiki/Hranice_produk%C4%8Dn%C3%ADch_mo%C5%BEnost%C3%AD hranicou produkčných možností] (PPF). Externý šok vo forme regulácie, môže vyvolať pohyb smerom k PPF krivke, čo bude mať na firmy pozitívny vplyv. Táto teória je občas nazývaná ''X-efficiency argument''. | |||
== Zdroje == | |||
<references /> | |||
== Externé odkazy == | |||
http://en.wikipedia.org/wiki/Porter_Hypothesis | |||
[[ | [[Category:Ekonomické_pojmy]] [[Category:Ekonomie]] | ||
[[ | |||
Verze z 4. 5. 2010, 21:06
Porterova hypotéza je teória rozvíjaná Michael E. Porterom a Claasom van der Lindem v ktorej tvrdia, že striktná štátna regulácia v oblasti životného prostredia nemá negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť súkromných spoločností, ale práve naopak, motivuje podniky k inováciám, ktoré vedú k zisku konkurenčnej výhody na trhu. V konečnom dôsledku teda Porterova hypotéza predpokladá, že správne stanovené, striktné, environmentálne štandardy môžu vyvolať v podnikoch inovačnú aktivitu, ktorá bude mať priaznivý efekt na príjmy podniku. Výška týchto príjmov podľa Portera nielen kompenzuje, ale často aj prevýši náklady vynaložené na dosiahnutie zhody s týmito vysokými environmentálnymi štandardmi.[1]
Základná teória
Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji Americas Green Strategy ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. [2]
Ako dôvody prečo firmy samé od seba neaplikujú environmentálne štandardy (ak predsa prinášajú zisk!) aj bez štátnej regulácie, Porter uvádza jednak nedostatočnú informovanosť firiem a konzumentov, ako aj neistotu v aplikovaní environmentálnych opatrení. Zároveň je to podľa neho neuvedomenie si obrovských strát plynúcich z čistenia vôd, vzduchu, narábaním s odpadmi a baliacimi materiálmi a pod., pričom tieto straty považuje za dôkaz neefektívnosti produkcie. Štát by mal v takom prípade plniť funkciu sprostredkovateľa informácií a pomocou regulácií poukázať na neefektívnosť firiem vo využívaní zdrojov. Následné inovácie dosiahnu okrem pozitívneho prínosu k životnému prostrediu, ktorý je pre spoločnosť veľmi dôležitý aj tzv. prínos k produktu či k procesu, ktorý je zase dôležitý pre firmu.[1]
Prínosy z inovácií
Teória rozlišuje dva základné druhy prínosov z inovácií (inovation offsets), a to prínos k produktu a prínos k procesu.
Prínos k produktu ( product offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale sa aj zlepší kvalita produktu, či už jeho výkonnosť, bezpečnosť, materiálová nákladnosť ( napríklad v dôsledku menšieho množstva baliaceho materiálu ). Taktiež sa môže zvýšiť hodnota daného produktu po uplynutí doby životnosti, a to v dôsledku jednoduchšej recyklácie či možnostiach demontáže na súčiastky.
Prínos k procesu ( process offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale aj zvýši rýchlosť či kvalita procesu, lepším využívaním zdrojov. Ako príklad možno uviesť vyššie výnosy z procesu, kratší čas samotného procesu, úspory materiálu, lepšia využiteľnosť vedľajších produktov, nižšia spotreba energií či zníženie nákladov na skladovanie.
Prípadové štúdie
Tvrdenia vo svojej hypotéze podporuje Porter viacerými prípadovými štúdiami, v ktorých firmy pod tlakom štátnej regulácie prikročili k inovácii výrobného postupu, zmene technológie či materiálu. V nasledujúcej tabuľke je uvedených niekoľko konkrétnych prípadov environmentálnych regulácií z reálnych spoločností vo svete.
| AAA | BBB | CCC | DDD |
|---|---|---|---|
| 0 | 0 | 0000 | 4 |
| 1 | 1 | 0001 | 4 |
| 2 | 2 | 0010 | 4 |
Odozva
Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to „mäkká“ a „tvrdá“ verzia hypotézy.[3]
Mäkká verzia predpokladá, že regulácia kladie obmedzenia na možnosti zisku danej firmy, a tak je firma nútená realizovať svoj biznis inak ako by to robila bez týchto obmedzení. To vedie k stimulácii určitých inovácií, pričom ale tieto inovácie nemusia znamenať pre firmu dodatočné náklady.
Tvrdá verzia očakáva, že štátna regulácia indukuje inovácie, ktorých prínosy prevýšia náklady na ich zavedenie. V dôsledku nedostatku informácií firmy nevyužívajú všetky možnosti, ktorými môžu zlepšiť produkty či procesy, a teda sa nachádzajú pod svojou hranicou produkčných možností (PPF). Externý šok vo forme regulácie, môže vyvolať pohyb smerom k PPF krivke, čo bude mať na firmy pozitívny vplyv. Táto teória je občas nazývaná X-efficiency argument.
Zdroje
- ↑ 1,0 1,1 Porter, M.E., Van der Linde, C. (1995) : Towards a New Conception of the Environment-fckLRCompetitiveness Relationship, Journal of Economic Perspectives Vol.9, No.4, pp. 97-118, URL : http://www.jstor.org/stable/2138392fckLR
- ↑ Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf
- ↑ Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413