| Aktuální verze |
Váš text |
| Řádek 1: |
Řádek 1: |
| {{studenti VŠE}}
| | Michael E. Porter, americký ekonom působící na Harvardské univerzitě, a Claas van der Linde, působí na Univerzitě St. Gallen ve Švýcarsku, formuloval v roce 1995 hypotézu, která se týká vztahu mezi ekonomickou výkonností a ochranou životního prostředí. Týká se především strategického řízení, strategického plánování a konkurenčních výhod z hlediska konkrétních aktérů trhu – podniků. |
|
| |
|
| [[Porterova hypotéza]] je teória rozvíjaná [http://cs.wikipedia.org/wiki/Michael_Porter Michael E. Porterom] a Claasom van der Lindem, v ktorej tvrdia, že striktná štátna regulácia v oblasti životného prostredia nemá negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť súkromných spoločností, ale práve naopak, motivuje podniky k inováciám, ktoré vedú k získaniu konkurenčnej výhody na trhu. V konečnom dôsledku teda Porterova hypotéza predpokladá, že správne stanovené, striktné, environmentálne štandardy môžu vyvolať v podnikoch inovačnú aktivitu, ktorá bude mať priaznivý efekt na príjmy podniku. Výška týchto príjmov podľa Portera nielen kompenzuje, ale často aj prevýši náklady vynaložené na dosiahnutie zhody s týmito vysokými [[Environmentální standard|environmentálnymi štandardmi]].<ref name="PORTER">Porter, M.E., Van der Linde, C. (1995) : Towards a New Conception of the Environment-fckLRCompetitiveness Relationship, Journal of Economic Perspectives Vol.9, No.4, pp. 97-118, URL : http://www.jstor.org/stable/2138392fckLR</ref>
| | Hypotéza vychází z toho, že (v oblasti marketingu ) je základem nadprůměrného výkonu podniku dlouhodobě udržitelná konkurenční výhoda. Ta může podle něj být založena na jednom ze třech zdrojů (Porterovy obecné strategie): |
|
| |
|
| == Východiská Porterovej hypotézy ==
| | *Strategie vedoucího postavení nízkých nákladů (Cost leadership) |
| | *Diferenciační strategie (Product differentiation) |
| | *Cílená strategie (Market segmentation, focus strategy) |
|
| |
|
| Princípom environmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. Tento cieľ zabezpečuje štát prostredníctvom právneho systému, a to napríklad internalizáciou [[negativní externalita|negatívnych externalít]] znečistenia do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a v prípade, že ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením životného prostredia pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a vo väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov a technológií zabraňujúcich už samotnej tvorbe znečistenia, môže mnohokrát nielen prospievať životnému prostrediu, ale aj priniesť úsporu nákladov alebo dokonca viesť aj k dosiahnutiu zisku či konkurenčnej výhody. <ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, pp. 433-439, ISBN:190501709X, URL: http://www.inece.org/mlw/Chapter13_PorterHypothesis.pdf</ref>
| | Všimněme se, že šetrné chování k životnímu prostředí podporuje všechny zdroje dlouhodobé konkurenční výhody: materiálová a energetická účinnost přináší snižování nákladů, direnciace výrobku nebo služby od podobných produktů a služeb na trhu může být založena na jeho environmentálním image a s rostoucím počtem náročných spotřebitelů, pokud se týká kvalitních a k životnímu prostředí šetrných výrobků a služeb (ekoznačky, ekologicky šetrný výrobek/služba, atp.), je možné se zaměřit právě na tuto skupinu (segment trhu, cílená strategie). |
| | |
| Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>
| |
| | |
| Ako dôvody prečo firmy samé od seba neaplikujú environmentálne štandardy aj bez tlaku štátnej regulácie, Porter uvádza jednak nedostatočnú informovanosť firiem a konzumentov, ako aj neistotu v aplikovaní environmentálnych opatrení. Zároveň je to podľa neho neuvedomenie si obrovských strát plynúcich z čistenia vôd, vzduchu, narábaním s [[Odpady|odpadmi]] a baliacimi materiálmi a pod., pričom tieto straty považuje za dôkaz neefektívnosti produkcie. Štát by mal v takom prípade plniť funkciu sprostredkovateľa informácií a pomocou regulácií poukázať na neefektívnosť firiem vo využívaní zdrojov. Následné inovácie dosiahnu okrem pozitívneho prínosu k životnému prostrediu, ktorý je pre spoločnosť veľmi dôležitý aj tzv. prínos k produktu či k procesu, ktorý je zase dôležitý pre firmu.<ref name="PORTER" />
| |
| | |
| == Formy zvýšenia zisku/konkurencieschopnosti firmy ==
| |
| | |
| Teória rozlišuje dva základné druhy ''prínosov z inovácií'' (inovation offsets), a to prínos k produktu a prínos k procesu. <br> '''Prínos k produktu''' ( product offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale sa aj zlepší kvalita produktu, či už jeho výkonnosť, bezpečnosť, materiálová nákladnosť ( napríklad v dôsledku menšieho množstva baliaceho materiálu ). Taktiež sa môže zvýšiť hodnota daného produktu po uplynutí doby životnosti, a to v dôsledku jednoduchšej recyklácie či možnostiach demontáže na súčiastky. <ref name="PORTER" />
| |
| | |
| '''Prínos k procesu''' ( process offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale aj zvýši rýchlosť či kvalita procesu, lepším využívaním zdrojov. Ako príklad možno uviesť vyššie výnosy z procesu, kratší čas samotného procesu, úspory materiálu, lepšia využiteľnosť vedľajších produktov, nižšia spotreba energií či zníženie nákladov na skladovanie. <ref name="PORTER" />
| |
| | |
| == Predpoklady prospešnej štátnej regulácie ==
| |
| | |
| Kľúčovým faktorom pri dosahovaní výsledkov, ktoré popisuje Porterova hypotéza sú '''správne nastavené štátnej regulácie'''. Tieto regulácie by sa jednak mali zameriavať na to, čo chcú dosiahnuť, teda stanoviť cieľ (napr. zníženie produkcie CO2) a nie konkrétnu technológiu, ktorú má firma použiť. V prípade, že štát stanoví určitú konkrétnu technológiu na zníženie znečistenia, ktorú má firma použiť, nie je dostatočne ''flexibilná'', a preto subjekt nemá dôvod vyvíjať vlastnú inovačnú aktivitu.<br> Taktiež by tieto regulácie mali byť prísne. Laxné regulácie totiž majú často efekt iba čiastkových úprav či vylepšení súčasného systému, ktorý vo firme funguje, čo taktiež nepodnecuje inovačnú aktivitu.<ref name="LAW" />
| |
| | |
| == Prípadové štúdie ==
| |
| | |
| Tvrdenia vo svojej hypotéze podporuje Porter viacerými prípadovými štúdiami, v ktorých firmy pod tlakom štátnej regulácie prikročili k inovácii výrobného postupu, zmene technológie či materiálu. V nasledujúcej tabuľke je uvedených niekoľko konkrétnych prípadov environmentálnych regulácií z reálnych spoločností vo svete, ktoré uvádza Porter (1995) vo svojej štúdii. <ref name="PORTER" />
| |
| | |
| <br>
| |
| | |
| {| border="1"
| |
| |+ <br>
| |
| |-
| |
| ! FIRMA
| |
| ! REGULÁCIA<br>
| |
| ! OPATRENIE/INOVÁCIA<br>
| |
| ! VÝSLEDOK<br>
| |
| |-
| |
| | Hitachi ( Japan) <br>
| |
| | Japonský zákon o recyklácii (1991)
| |
| | Zmena návrhu výrobku => zníženie počtu častí v práčke o 16%, vo vysávači o 30%<br> <br><br>
| |
| |
| |
| *Rýchlejšia montáž a demontáž stroja
| |
| *Jednoduchšia recyklácia
| |
| | |
| <br>
| |
| | |
| |-
| |
| | Ciba-Geigy's dyestuff plant (New Yersey)<br>
| |
| | Zníženie zamorenia vody<br>
| |
| | Nahradenie železa vo výrobnom procese => zabránenie vzniku usadeniny (kalu) vo forme tuhého železa a eliminovanie rizika uvoľnenia nebezpečných látok do odpadových vôd<br>
| |
| |
| |
| *Zvýšenie výnosov o 40%
| |
| *Zníženie odpadov
| |
| *Ročná úspora $740,000
| |
| | |
| <br>
| |
| | |
| |-
| |
| | DuPont (USA)<br>
| |
| | Zníženie produkcie odpadu <br>
| |
| | Inštalácia kvalitnejších monitorovacích zariadení<br>
| |
| |
| |
| *Odbúranie skúšobných spustení výroby
| |
| *Zníženie prerušení počas výroby
| |
| | |
| |-
| |
| | The Robbins Jewelry company (USA) <br>
| |
| | Zníženie zamorenia vody<br>
| |
| | Čistenie a recyklácia (opätovné použitie) vody v uzatvorenom systéme<br>
| |
| |
| |
| *Ročná úspora $115,000 za vodu, chemikálie, laboratórne poplatky
| |
| *Zníženie spotreby vody z 500,000 galónov na 500gal./týždeň
| |
| *Úplná eliminácia odpadových vôd
| |
| | |
| <br>
| |
| | |
| |}
| |
| | |
| <br>
| |
| | |
| == Odozva ==
| |
| | |
| Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou, ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:<br>
| |
| M. N. Murty a S. Kumar skúmali reguláciu zamorenia vody pri výrobnej činnosti v Indii, kde zistili, že sa technická efektivita firmy zvyšovala s mierou dosiahnutia zhody s environmentálnymi štandardmi. Ďalej Porter a Esty analyzovali rôzne regulácie vo viacerých krajinách, pričom tie, ktoré podľa ich zistení majú zavedené najagresívnejšie regulácie sú najkonkurencieschopnejšie a ekonomicky najúspešnejšie. Lawrence Pratt analyzoval vzťah medzi environmentálnou úrovňou a konkurencieschopnosťou firmy a konštatuje, že vo väčšine prípadov zvýšená environmentálna úroveň prináša zlepšenie firemnej konkurencieschopnosti, a to hlavne v stále rozvíjajúcich sa krajinách.<ref name="LAW" /><br>
| |
| | |
| Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br>
| |
| | |
| ''Mäkká'' verzia predpokladá, že regulácia kladie obmedzenia na možnosti zisku danej firmy, a tak je firma nútená realizovať svoj biznis inak ako by to robila bez týchto obmedzení. To vedie k stimulácii určitých inovácií, pričom ale tieto inovácie nemusia znamenať pre firmu dodatočné náklady. <ref name="RIZKOVA">Řízková M. (2005) : Addressing competitiveness issues over environmental regulation, Bakalárska práca, str. 20, URL : http://ies.fsv.cuni.cz/default/file/download/id/2217</ref>
| |
| <br>
| |
| ''Tvrdá'' verzia očakáva, že štátna regulácia indukuje inovácie, ktorých prínosy prevýšia náklady na ich zavedenie. V dôsledku nedostatku informácií firmy nevyužívajú všetky možnosti, ktorými môžu zlepšiť produkty či procesy, a teda sa nachádzajú pod svojou [http://cs.wikipedia.org/wiki/Hranice_produk%C4%8Dn%C3%ADch_mo%C5%BEnost%C3%AD hranicou produkčných možností] (PPF). Externý šok vo forme regulácie, môže vyvolať pohyb smerom k PPF krivke, čo bude mať na firmy pozitívny vplyv. <ref name="RIZKOVA" /> Táto teória je občas nazývaná ''X-efficiency argument''. <ref name="XEPAPADEAS">Xepapadeas , A., de Zeeuw A. (1999) : Environmental policy and Competitiveness: The Porter Hypothesis and the Composition of Capital, Journal of Environmental Economics and Management 37, pp. 165 – 182, URL : http://www.ucl.ac.uk/cserge/Xepapadeas%201999.pdf</ref>
| |
| | |
| <br>
| |
| | |
| == Zdroje ==
| |
| | |
| <references />
| |
| | |
| == Externé odkazy ==
| |
| | |
| http://en.wikipedia.org/wiki/Porter_Hypothesis
| |
| | |
| [[Category:Ekonomické_pojmy]] [[Category:Ekonomie]]
| |
| [[Category:VŠE]]
| |