30
editací
bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Řádek 1: | Řádek 1: | ||
'''Porterova hypotéza''' je teória rozvíjaná [ | '''Porterova hypotéza''' je teória rozvíjaná [http://cs.wikipedia.org/wiki/Michael_Porter Michael E. Porterom] a [[Claas van der Linde|Claasom van der Lindem]] v ktorej tvrdia, že striktná štátna regulácia v oblasti životného prostredia nemá negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť súkromných spoločností, ale práve naopak, motivuje podniky k inováciám, ktoré vedú k zisku konkurenčnej výhody na trhu. V konečnom dôsledku teda Porterova hypotéza predpokladá, že správne stanovené, striktné, environmentálne štandardy môžu vyvolať v podnikoch inovačnú aktivitu, ktorá bude mať priaznivý efekt na príjmy podniku. Výška týchto príjmov podľa Portera nielen kompenzuje, ale často aj prevýši náklady vynaložené na dosiahnutie zhody s týmito vysokými [[Environmentální standard|environmentálnymi štandardmi]].<ref name="PORTER">Porter, M.E., Van der Linde, C. (1995) : Towards a New Conception of the Environment-fckLRCompetitiveness Relationship, Journal of Economic Perspectives Vol.9, No.4, pp. 97-118, URL : http://www.jstor.org/stable/2138392fckLR</ref> | ||
== Základná teória == | == Základná teória == | ||
| Řádek 5: | Řádek 5: | ||
Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br> | Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br> | ||
Ako dôvody prečo firmy samé od seba neaplikujú environmentálne štandardy (ak predsa prinášajú zisk!) aj bez štátnej regulácie, Porter uvádza jednak nedostatočnú informovanosť firiem a konzumentov, ako aj neistotu v aplikovaní environmentálnych opatrení. Zároveň je to podľa neho neuvedomenie si obrovských strát plynúcich z čistenia vôd, vzduchu, narábaním s odpadmi a baliacimi materiálmi a pod., pričom tieto straty považuje za dôkaz neefektívnosti produkcie. Štát by mal v takom prípade plniť funkciu sprostredkovateľa informácií a pomocou regulácií poukázať na neefektívnosť firiem vo využívaní zdrojov. Následné inovácie dosiahnu okrem pozitívneho prínosu k životnému prostrediu, ktorý je pre spoločnosť veľmi dôležitý aj tzv. prínos k produktu či k procesu, ktorý je zase dôležitý pre firmu.<ref name="PORTER" /> | Ako dôvody prečo firmy samé od seba neaplikujú environmentálne štandardy (ak predsa prinášajú zisk!) aj bez [[Státní regulace|štátnej regulácie]], Porter uvádza jednak nedostatočnú informovanosť firiem a konzumentov, ako aj neistotu v aplikovaní environmentálnych opatrení. Zároveň je to podľa neho neuvedomenie si obrovských strát plynúcich z čistenia vôd, vzduchu, narábaním s [[Odpady|odpadmi]] a baliacimi materiálmi a pod., pričom tieto straty považuje za dôkaz neefektívnosti produkcie. Štát by mal v takom prípade plniť funkciu sprostredkovateľa informácií a pomocou regulácií poukázať na neefektívnosť firiem vo využívaní zdrojov. Následné inovácie dosiahnu okrem pozitívneho prínosu k [[životní prostředí|životnému prostrediu]], ktorý je pre spoločnosť veľmi dôležitý aj tzv. prínos k produktu či k procesu, ktorý je zase dôležitý pre firmu.<ref name="PORTER" /> | ||
== Prínosy z inovácií == | == Prínosy z inovácií == | ||