Porterova hypotéza - Historie editací

Admin v 17. 5. 2016, 17:19

2016-05-17T17:19:43Z

← Starší verze		Verze z 17. 5. 2016, 19:19
Řádek 9:		Řádek 9:
	Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>		Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>

	Ako dôvody prečo firmy samé od seba neaplikujú environmentálne štandardy aj bez tlaku ~~[[Státní regulace\|~~štátnej regulácie]], Porter uvádza jednak nedostatočnú informovanosť firiem a konzumentov, ako aj neistotu v aplikovaní environmentálnych opatrení. Zároveň je to podľa neho neuvedomenie si obrovských strát plynúcich z čistenia vôd, vzduchu, narábaním s [[Odpady\|odpadmi]] a baliacimi materiálmi a pod., pričom tieto straty považuje za dôkaz neefektívnosti produkcie. Štát by mal v takom prípade plniť funkciu sprostredkovateľa informácií a pomocou regulácií poukázať na neefektívnosť firiem vo využívaní zdrojov. Následné inovácie dosiahnu okrem pozitívneho prínosu k životnému prostrediu, ktorý je pre spoločnosť veľmi dôležitý aj tzv. prínos k produktu či k procesu, ktorý je zase dôležitý pre firmu.<ref name="PORTER" />		Ako dôvody prečo firmy samé od seba neaplikujú environmentálne štandardy aj bez tlaku štátnej regulácie, Porter uvádza jednak nedostatočnú informovanosť firiem a konzumentov, ako aj neistotu v aplikovaní environmentálnych opatrení. Zároveň je to podľa neho neuvedomenie si obrovských strát plynúcich z čistenia vôd, vzduchu, narábaním s [[Odpady\|odpadmi]] a baliacimi materiálmi a pod., pričom tieto straty považuje za dôkaz neefektívnosti produkcie. Štát by mal v takom prípade plniť funkciu sprostredkovateľa informácií a pomocou regulácií poukázať na neefektívnosť firiem vo využívaní zdrojov. Následné inovácie dosiahnu okrem pozitívneho prínosu k životnému prostrediu, ktorý je pre spoločnosť veľmi dôležitý aj tzv. prínos k produktu či k procesu, ktorý je zase dôležitý pre firmu.<ref name="PORTER" />

	== Formy zvýšenia zisku/konkurencieschopnosti firmy ==		== Formy zvýšenia zisku/konkurencieschopnosti firmy ==

Admin v 17. 5. 2016, 16:47

2016-05-17T16:47:48Z

← Starší verze		Verze z 17. 5. 2016, 18:47
Řádek 1:		Řádek 1:
	{{studenti VŠE}}		{{studenti VŠE}}

	[[Porterova hypotéza]] je teória rozvíjaná [http://cs.wikipedia.org/wiki/Michael_Porter Michael E. Porterom] a ~~[[Claas van der Linde\|~~Claasom van der Lindem]], v ktorej tvrdia, že striktná štátna regulácia v oblasti životného prostredia nemá negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť súkromných spoločností, ale práve naopak, motivuje podniky k inováciám, ktoré vedú k získaniu konkurenčnej výhody na trhu. V konečnom dôsledku teda Porterova hypotéza predpokladá, že správne stanovené, striktné, environmentálne štandardy môžu vyvolať v podnikoch inovačnú aktivitu, ktorá bude mať priaznivý efekt na príjmy podniku. Výška týchto príjmov podľa Portera nielen kompenzuje, ale často aj prevýši náklady vynaložené na dosiahnutie zhody s týmito vysokými [[Environmentální standard\|environmentálnymi štandardmi]].<ref name="PORTER">Porter, M.E., Van der Linde, C. (1995) : Towards a New Conception of the Environment-fckLRCompetitiveness Relationship, Journal of Economic Perspectives Vol.9, No.4, pp. 97-118, URL : http://www.jstor.org/stable/2138392fckLR</ref>		[[Porterova hypotéza]] je teória rozvíjaná [http://cs.wikipedia.org/wiki/Michael_Porter Michael E. Porterom] a Claasom van der Lindem, v ktorej tvrdia, že striktná štátna regulácia v oblasti životného prostredia nemá negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť súkromných spoločností, ale práve naopak, motivuje podniky k inováciám, ktoré vedú k získaniu konkurenčnej výhody na trhu. V konečnom dôsledku teda Porterova hypotéza predpokladá, že správne stanovené, striktné, environmentálne štandardy môžu vyvolať v podnikoch inovačnú aktivitu, ktorá bude mať priaznivý efekt na príjmy podniku. Výška týchto príjmov podľa Portera nielen kompenzuje, ale často aj prevýši náklady vynaložené na dosiahnutie zhody s týmito vysokými [[Environmentální standard\|environmentálnymi štandardmi]].<ref name="PORTER">Porter, M.E., Van der Linde, C. (1995) : Towards a New Conception of the Environment-fckLRCompetitiveness Relationship, Journal of Economic Perspectives Vol.9, No.4, pp. 97-118, URL : http://www.jstor.org/stable/2138392fckLR</ref>

	== Východiská Porterovej hypotézy ==		== Východiská Porterovej hypotézy ==

Admin v 17. 5. 2016, 16:23

2016-05-17T16:23:01Z

← Starší verze		Verze z 17. 5. 2016, 18:23
Řádek 9:		Řádek 9:
	Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>		Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>

	Ako dôvody prečo firmy samé od seba neaplikujú environmentálne štandardy aj bez tlaku [[Státní regulace\|štátnej regulácie]], Porter uvádza jednak nedostatočnú informovanosť firiem a konzumentov, ako aj neistotu v aplikovaní environmentálnych opatrení. Zároveň je to podľa neho neuvedomenie si obrovských strát plynúcich z čistenia vôd, vzduchu, narábaním s [[Odpady\|odpadmi]] a baliacimi materiálmi a pod., pričom tieto straty považuje za dôkaz neefektívnosti produkcie. Štát by mal v takom prípade plniť funkciu sprostredkovateľa informácií a pomocou regulácií poukázať na neefektívnosť firiem vo využívaní zdrojov. Následné inovácie dosiahnu okrem pozitívneho prínosu k ~~[[životní prostředí\|~~životnému prostrediu]], ktorý je pre spoločnosť veľmi dôležitý aj tzv. prínos k produktu či k procesu, ktorý je zase dôležitý pre firmu.<ref name="PORTER" />		Ako dôvody prečo firmy samé od seba neaplikujú environmentálne štandardy aj bez tlaku [[Státní regulace\|štátnej regulácie]], Porter uvádza jednak nedostatočnú informovanosť firiem a konzumentov, ako aj neistotu v aplikovaní environmentálnych opatrení. Zároveň je to podľa neho neuvedomenie si obrovských strát plynúcich z čistenia vôd, vzduchu, narábaním s [[Odpady\|odpadmi]] a baliacimi materiálmi a pod., pričom tieto straty považuje za dôkaz neefektívnosti produkcie. Štát by mal v takom prípade plniť funkciu sprostredkovateľa informácií a pomocou regulácií poukázať na neefektívnosť firiem vo využívaní zdrojov. Následné inovácie dosiahnu okrem pozitívneho prínosu k životnému prostrediu, ktorý je pre spoločnosť veľmi dôležitý aj tzv. prínos k produktu či k procesu, ktorý je zase dôležitý pre firmu.<ref name="PORTER" />

	== Formy zvýšenia zisku/konkurencieschopnosti firmy ==		== Formy zvýšenia zisku/konkurencieschopnosti firmy ==

Xmacr13 v 26. 5. 2010, 19:11

2010-05-26T19:11:48Z

← Starší verze		Verze z 26. 5. 2010, 21:11
Řádek 81:		Řádek 81:

	Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou, ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:<br>		Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou, ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:<br>
	M. N. Murty a S. Kumar skúmali reguláciu zamorenia vody pri výrobnej činnosti v Indii, kde zistili, že sa technická efektivita firmy zvyšovala s mierou dosiahnutia zhody s environmentálnymi štandardmi. Ďalej Porter a Esty analyzovali rôzne regulácie vo viacerých krajinách, pričom tie, ktoré podľa ich zistení majú zavedené najagresívnejšie regulácie sú najkonkurencieschopnejšie a ekonomicky najúspešnejšie. Lawrence Pratt analyzoval vzťah medzi environmentálnou úrovňou a konkurencieschopnosťou firmy a konštatuje, že vo väčšine prípadov zvýšená environmentálna úroveň prináša zlepšenie firemnej konkurencieschopnosti, a to hlavne v stále rozvíjajúcich sa krajinách.<ref name="LAW" />		M. N. Murty a S. Kumar skúmali reguláciu zamorenia vody pri výrobnej činnosti v Indii, kde zistili, že sa technická efektivita firmy zvyšovala s mierou dosiahnutia zhody s environmentálnymi štandardmi. Ďalej Porter a Esty analyzovali rôzne regulácie vo viacerých krajinách, pričom tie, ktoré podľa ich zistení majú zavedené najagresívnejšie regulácie sú najkonkurencieschopnejšie a ekonomicky najúspešnejšie. Lawrence Pratt analyzoval vzťah medzi environmentálnou úrovňou a konkurencieschopnosťou firmy a konštatuje, že vo väčšine prípadov zvýšená environmentálna úroveň prináša zlepšenie firemnej konkurencieschopnosti, a to hlavne v stále rozvíjajúcich sa krajinách.<ref name="LAW" /><br>
	<br>
	Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br>		Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br>

Xmacr13 v 26. 5. 2010, 19:08

2010-05-26T19:08:13Z

← Starší verze		Verze z 26. 5. 2010, 21:08
Řádek 5:		Řádek 5:
	== Východiská Porterovej hypotézy ==		== Východiská Porterovej hypotézy ==

	Princípom environmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. Tento cieľ zabezpečuje štát prostredníctvom právneho systému, a to napríklad [[~~internalizace~~\|~~internalizáciou~~]] ~~negatívnych externalít~~ znečistenia do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a v prípade, že ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením životného prostredia pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a vo väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov a technológií zabraňujúcich už samotnej tvorbe znečistenia, môže mnohokrát nielen prospievať životnému prostrediu, ale aj priniesť úsporu nákladov alebo dokonca viesť aj k dosiahnutiu zisku či konkurenčnej výhody. <ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, pp. 433-439, ISBN:190501709X, URL: http://www.inece.org/mlw/Chapter13_PorterHypothesis.pdf</ref>		Princípom environmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. Tento cieľ zabezpečuje štát prostredníctvom právneho systému, a to napríklad internalizáciou [[negativní externalita\|negatívnych externalít]] znečistenia do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a v prípade, že ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením životného prostredia pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a vo väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov a technológií zabraňujúcich už samotnej tvorbe znečistenia, môže mnohokrát nielen prospievať životnému prostrediu, ale aj priniesť úsporu nákladov alebo dokonca viesť aj k dosiahnutiu zisku či konkurenčnej výhody. <ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, pp. 433-439, ISBN:190501709X, URL: http://www.inece.org/mlw/Chapter13_PorterHypothesis.pdf</ref>

	Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>		Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>

Xmacr13 v 26. 5. 2010, 19:06

2010-05-26T19:06:46Z

← Starší verze		Verze z 26. 5. 2010, 21:06
Řádek 5:		Řádek 5:
	== Východiská Porterovej hypotézy ==		== Východiská Porterovej hypotézy ==

	Princípom environmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. To zabezpečuje ~~právo~~ a to ~~tak, že internalizuje negatívne externality, ako~~ napríklad ~~znečistenie~~ do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a ak ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov, technológií~~, ktoré zabraňujú~~ už tvorbe ~~tohto~~ znečistenia môže mnohokrát nielen ~~pomôcť~~ životnému prostrediu, ale aj ~~ušetriť náklady~~ alebo dokonca viesť aj k zisku, či konkurenčnej ~~výhode~~.<ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, pp. 433-439, ISBN:190501709X, URL: http://www.inece.org/mlw/Chapter13_PorterHypothesis.pdf</ref>		Princípom environmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. Tento cieľ zabezpečuje štát prostredníctvom právneho systému, a to napríklad [[internalizace\|internalizáciou]] negatívnych externalít znečistenia do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a v prípade, že ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením životného prostredia pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a vo väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov a technológií zabraňujúcich už samotnej tvorbe znečistenia, môže mnohokrát nielen prospievať životnému prostrediu, ale aj priniesť úsporu nákladov alebo dokonca viesť aj k dosiahnutiu zisku či konkurenčnej výhody. <ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, pp. 433-439, ISBN:190501709X, URL: http://www.inece.org/mlw/Chapter13_PorterHypothesis.pdf</ref>

	Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>		Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>
Řádek 19:		Řádek 19:
	== Predpoklady prospešnej štátnej regulácie ==		== Predpoklady prospešnej štátnej regulácie ==

	Kľúčovým faktorom pri dosahovaní výsledkov ktoré popisuje Porterova hypotéza sú '''správne nastavené ~~štátne~~ regulácie'''. Tieto by sa ~~po prvé~~ mali zameriavať na to, čo chcú dosiahnuť, teda stanoviť cieľ (napr. zníženie produkcie CO2) a nie konkrétnu technológiu, ktorú má firma použiť. ~~Ak stanovujú~~ technológiu, nie sú dostatočne ''~~flexibilné~~'' a ~~firma~~ nemá dôvod vyvíjať vlastnú inovačnú aktivitu.<br> ~~Za druhé~~ by tieto regulácie mali byť prísne. Laxné regulácie totiž majú často efekt iba čiastkových úprav, či vylepšení súčasného systému, ktorý vo firme funguje, čo taktiež nepodnecuje inovačnú aktivitu.<ref name="LAW" />		Kľúčovým faktorom pri dosahovaní výsledkov, ktoré popisuje Porterova hypotéza sú '''správne nastavené štátnej regulácie'''. Tieto regulácie by sa jednak mali zameriavať na to, čo chcú dosiahnuť, teda stanoviť cieľ (napr. zníženie produkcie CO2) a nie konkrétnu technológiu, ktorú má firma použiť. V prípade, že štát stanoví určitú konkrétnu technológiu na zníženie znečistenia, ktorú má firma použiť, nie je dostatočne ''flexibilná'', a preto subjekt nemá dôvod vyvíjať vlastnú inovačnú aktivitu.<br> Taktiež by tieto regulácie mali byť prísne. Laxné regulácie totiž majú často efekt iba čiastkových úprav či vylepšení súčasného systému, ktorý vo firme funguje, čo taktiež nepodnecuje inovačnú aktivitu.<ref name="LAW" />

	== Prípadové štúdie ==		== Prípadové štúdie ==
Řádek 80:		Řádek 80:
	== Odozva ==		== Odozva ==

	Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:<br>		Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou, ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:<br>
	M. N. Murty a S. Kumar skúmali ~~vzťah medzi~~ reguláciu zamorenia vody pri ~~výrobe~~ v Indii, kde zistili, že sa technická efektivita firmy ~~zvýšovala~~ s mierou dosiahnutia zhody s environmentálnymi štandardmi~~, ďalej~~ Porter a Esty analyzovali rôzne regulácie vo viacerých krajinách, pričom tie, ktoré podľa ich zistení majú zavedené najagresívnejšie regulácie sú ~~nakonkurencieschopnejšie~~ a ekonomicky najúspešnejšie. Lawrence Pratt analyzoval vzťah medzi environmentálnou úrovňou a konkurencieschopnosťou a konštatuje, že vo väčšine prípadov zvýšená úroveň ~~environmentu~~ prináša zlepšenie firemnej konkurencieschopnosti a to hlavne v rozvíjajúcich sa krajinách.<ref name="LAW" />		M. N. Murty a S. Kumar skúmali reguláciu zamorenia vody pri výrobnej činnosti v Indii, kde zistili, že sa technická efektivita firmy zvyšovala s mierou dosiahnutia zhody s environmentálnymi štandardmi. Ďalej Porter a Esty analyzovali rôzne regulácie vo viacerých krajinách, pričom tie, ktoré podľa ich zistení majú zavedené najagresívnejšie regulácie sú najkonkurencieschopnejšie a ekonomicky najúspešnejšie. Lawrence Pratt analyzoval vzťah medzi environmentálnou úrovňou a konkurencieschopnosťou firmy a konštatuje, že vo väčšine prípadov zvýšená environmentálna úroveň prináša zlepšenie firemnej konkurencieschopnosti, a to hlavne v stále rozvíjajúcich sa krajinách.<ref name="LAW" />
	<br>		<br>
	Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br>		Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br>

Xmacr13 v 26. 5. 2010, 17:51

2010-05-26T17:51:18Z

← Starší verze		Verze z 26. 5. 2010, 19:51
Řádek 5:		Řádek 5:
	== Východiská Porterovej hypotézy ==		== Východiská Porterovej hypotézy ==

	Princípom environmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. To zabezpečuje právo a to tak, že internalizuje negatívne externality, ako napríklad znečistenie do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a ak ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov, technológií, ktoré zabraňujú už tvorbe tohto znečistenia môže mnohokrát nielen pomôcť životnému prostrediu, ale aj ušetriť náklady alebo dokonca viesť aj k zisku, či konkurenčnej výhode.<ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, ISBN:190501709X</ref>		Princípom environmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. To zabezpečuje právo a to tak, že internalizuje negatívne externality, ako napríklad znečistenie do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a ak ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov, technológií, ktoré zabraňujú už tvorbe tohto znečistenia môže mnohokrát nielen pomôcť životnému prostrediu, ale aj ušetriť náklady alebo dokonca viesť aj k zisku, či konkurenčnej výhode.<ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, pp. 433-439, ISBN:190501709X, URL: http://www.inece.org/mlw/Chapter13_PorterHypothesis.pdf</ref>

	Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>		Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>

Xmacr13 v 26. 5. 2010, 17:42

2010-05-26T17:42:44Z

← Starší verze		Verze z 26. 5. 2010, 19:42
Řádek 5:		Řádek 5:
	== Východiská Porterovej hypotézy ==		== Východiská Porterovej hypotézy ==

	Princípom ~~enironmentálnej~~ regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. To zabezpečuje právo a to tak, že internalizuje negatívne externality, ako napríklad znečistenie do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a ak ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov, technológií, ktoré zabraňujú už tvorbe tohto znečistenia môže mnohokrát nielen pomôcť životnému prostrediu, ale aj ušetriť náklady alebo dokonca viesť aj k zisku, či konkurenčnej výhode.<ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, ISBN:190501709X</ref>		Princípom environmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. To zabezpečuje právo a to tak, že internalizuje negatívne externality, ako napríklad znečistenie do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a ak ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov, technológií, ktoré zabraňujú už tvorbe tohto znečistenia môže mnohokrát nielen pomôcť životnému prostrediu, ale aj ušetriť náklady alebo dokonca viesť aj k zisku, či konkurenčnej výhode.<ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, ISBN:190501709X</ref>

	Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>		Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>

Xmacr13 v 26. 5. 2010, 17:41

2010-05-26T17:41:30Z

← Starší verze		Verze z 26. 5. 2010, 19:41
Řádek 5:		Řádek 5:
	== Východiská Porterovej hypotézy ==		== Východiská Porterovej hypotézy ==

	Princípom enironmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. To zabezpečuje právo a to tak, že internalizuje negatívne externality, ako napríklad znečistenie do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a ak ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov, technológií, ktoré zabraňujú už tvorbe tohto znečistenia môže mnohokrát nielen pomôcť životnému prostrediu, ale aj ušetriť náklady alebo dokonca viesť aj k zisku, či konkurenčnej výhode.<ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005):Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, ISBN:190501709X</ref>		Princípom enironmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. To zabezpečuje právo a to tak, že internalizuje negatívne externality, ako napríklad znečistenie do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a ak ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov, technológií, ktoré zabraňujú už tvorbe tohto znečistenia môže mnohokrát nielen pomôcť životnému prostrediu, ale aj ušetriť náklady alebo dokonca viesť aj k zisku, či konkurenčnej výhode.<ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, ISBN:190501709X</ref>

	Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>		Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>

Xmacr13 v 26. 5. 2010, 17:40

2010-05-26T17:40:31Z

← Starší verze		Verze z 26. 5. 2010, 19:40
Řádek 19:		Řádek 19:
	== Predpoklady prospešnej štátnej regulácie ==		== Predpoklady prospešnej štátnej regulácie ==

	Kľúčovým faktorom pri dosahovaní výsledkov ktoré popisuje Porterova hypotéza sú správne nastavené štátne regulácie. Tieto by sa po prvé mali zameriavať na to, čo chcú dosiahnuť, teda stanoviť cieľ (napr. zníženie produkcie CO2) a nie konkrétnu technológiu, ktorú má firma použiť. Ak stanovujú technológiu, nie sú dostatočne ''flexibilné'' a firma nemá dôvod vyvíjať vlastnú inovačnú aktivitu.<br> Za druhé by tieto regulácie mali byť prísne. Laxné regulácie totiž majú často efekt iba čiastkových úprav, či vylepšení súčasného systému, ktorý vo firme funguje, čo taktiež nepodnecuje inovačnú aktivitu.<ref name="LAW">		Kľúčovým faktorom pri dosahovaní výsledkov ktoré popisuje Porterova hypotéza sú '''správne nastavené štátne regulácie'''. Tieto by sa po prvé mali zameriavať na to, čo chcú dosiahnuť, teda stanoviť cieľ (napr. zníženie produkcie CO2) a nie konkrétnu technológiu, ktorú má firma použiť. Ak stanovujú technológiu, nie sú dostatočne ''flexibilné'' a firma nemá dôvod vyvíjať vlastnú inovačnú aktivitu.<br> Za druhé by tieto regulácie mali byť prísne. Laxné regulácie totiž majú často efekt iba čiastkových úprav, či vylepšení súčasného systému, ktorý vo firme funguje, čo taktiež nepodnecuje inovačnú aktivitu.<ref name="LAW" />

	== Prípadové štúdie ==		== Prípadové štúdie ==
Řádek 81:		Řádek 81:

	Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:<br>		Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:<br>
	M. N. Murty a S. Kumar skúmali vzťah medzi reguláciu zamorenia vody pri výrobe v Indii, kde zistili, že sa technická efektivita firmy zvýšovala s mierou dosiahnutia zhody s environmentálnymi štandardmi, ďalej Porter a Esty analyzovali rôzne regulácie vo viacerých krajinách, pričom tie, ktoré podľa ich zistení majú zavedené najagresívnejšie regulácie sú nakonkurencieschopnejšie a ekonomicky najúspešnejšie. Lawrence Pratt analyzoval vzťah medzi environmentálnou úrovňou a konkurencieschopnosťou a konštatuje, že vo väčšine prípadov zvýšená úroveň environmentu prináša zlepšenie firemnej konkurencieschopnosti a to hlavne v rozvíjajúcich sa krajinách.<ref name="LAW">		M. N. Murty a S. Kumar skúmali vzťah medzi reguláciu zamorenia vody pri výrobe v Indii, kde zistili, že sa technická efektivita firmy zvýšovala s mierou dosiahnutia zhody s environmentálnymi štandardmi, ďalej Porter a Esty analyzovali rôzne regulácie vo viacerých krajinách, pričom tie, ktoré podľa ich zistení majú zavedené najagresívnejšie regulácie sú nakonkurencieschopnejšie a ekonomicky najúspešnejšie. Lawrence Pratt analyzoval vzťah medzi environmentálnou úrovňou a konkurencieschopnosťou a konštatuje, že vo väčšine prípadov zvýšená úroveň environmentu prináša zlepšenie firemnej konkurencieschopnosti a to hlavne v rozvíjajúcich sa krajinách.<ref name="LAW" />
	<br>		<br>
	Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br>		Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br>